Americká Univerzita - 39. kapitola

7 Comments
Romantické rande pokračuje! Počkať, aké že rande? A kde je tá romantika?!

Ak by som mohla mať želanie, priala by som si zostať v Acheronom náručí navždy. Ďaleko od okolitého sveta, s blaženým pocitom uspokojenia, ktorý sa mi rozlieva všade v tele. Lenže nakoniec noc vždy musí vystriedať ráno. Otravné lúče sa musia vtesnať do izby, musia nás oboch zobudiť a my si uvedomíme, že v dome nie sme sami a preto nemôžeme zostať v posteli celý víkend.
Acheron ostro zanadáva. Náhle mu plán zobrať do chaty vlastných strážcov skazí úplne iný plán, ktorý zahŕňa len nás dvoch. Celá sa začervenám, keď počujem jeho slová.
Prehodím nohy cez okraj postele a svaly ostro zaprotestujú. Ash vylezie z kúpeľne a prejde ku svojej skrini tak ako ho boh stvoril. Mala som celú noc, aby som si zvykla na jeho nahotu, i tak sa však zahanbím, čím ho pobavím.
Po rýchlej sprche sa zabalím do svojho županu. Keď sa vrátim do izby, Acheron už má natiahnuté nohavice, sedí na posteli a malým uterákom sa snaží vysušiť si neposlušné vlasy. Môj príchod neregistruje.
Nenápadne sa k nemu prikradnem, prejdem svojimi rukami po jeho a zmocním sa uteráka. Nečakaným pohyb ním mykne, no keď sa nám stretnú pohľady, upokojí sa a objíme ma okolo drieku. Hlavu si spokojne oprie o moje brucho a nechá ma usušiť mu vlasy.
Pod prstami sa mi jeho čierna hriva roztápa a je to skoro taký dokonalý pocit, aký som zažila v noci.
Acheron má naplánovaný už celý deň. Znovu ma chce zobrať na ten prekliaty skúter a ukázať mi hory, ale taktiež miestnu prírodnú zoo – keď už sa mi tak páčia tie zvieratká. Po včerajších udalostiach mu ďalšiu návštevu jazierka pod horami rýchlo vyhodím z hlavy. V pláne mu tak ostane diera, oči sa mu však náhle zablysnú a ja viem, že je zle.
Keď má vlasy dokonale suché, vyvlečiem sa z jeho hrejivého objatia. Musím sa obliecť skôr, než sa stanem prvým démonom, ktorý chytil chrípku. A taktiež chcem zmiznúť skôr, ako do jeho izby napochoduje niekto z jeho psov a ja sa budem musieť od hanby zahrabať pod tie metre snehu tam vonku.
V izbe sa pripravím na výlet niekoľkými vrstvami oblečenia. Skôr, ako sa poberiem naspäť k Acheronovi, uvedomím si, aká som hlúpa a zábudlivá.
Úplne som zabudla na skutočný dôvod, prečo som zažila tú najúžasnejšiu noc vo svojom živote. A taktiež na to, komu za ňu vďačím.
Vydám sa po chodbe, aby som našla Ciarinu izbu, keď sa z prízemia ozve dievčenský smiech. Moje nohy okamžite zamieria tým smerom. Vychádza zo zadnej časti domu. Prejdem okolo veľkej obývačky, keď narazím do čohosi pevného, čo ma skoro zrazí z nôh.
Zaspätkujem niekoľko krokov dozadu.
„Dávaj pozor na cestu, hlupaňa!“
Sarithin ostrý tón ma preberie ako snehová guľa do ksichtu. Zaškrípem zubami a vynadám si – ako som si mohla pomýliť jej krochkanie so Ciariním nežným hláskom? Na druhú stranu, Sarith som doposiaľ nikdy nepočula smiať sa, a iné dievča tu už nie je, takže som sa nechala ľahko zmiasť.
„Ako ste sa vyspali, profesorka?“
Rais sa objaví za jej chrbtom s úsmevom na tvári. Usmieva sa tak veľmi, až to k jeho charakteru nie je prirodzené a čím dlhšie sa na neho dívam, tým mi je to nepríjemnejšie.
Pošúcham si rameno a prečistím hrdlo. „Rais, nevidel si Ciar? Potrebujem jej niečo povedať.“
Pokrúti hlavou. „Ešte sa nezobudila.“
Zúžim oči. Odkiaľ to vieš, chlapče? Zahryznem sa do jazyka, aby som tú otázku nevyslovila. Miesto toho sa na neho uškrniem.
Je úžasne vzrušujúce vedieť niečo, čo nevie, najmä, keď je to také sladké.
„Prečo sa tváriš ako blbka?“ opäť ma podráždi Sarith. Dnes musela vstávať hore zadkom, je odpornejšia než inokedy.
„Máš nejaký problém?“ Skrížim si ruky na prsiach.
„Áno, mojim problémom si ty!“
„Čo som ti urobila?“ nechápem.
Sarith urobí grimasu. „Budeš hrať hlúpu? Neskutočné! Všetci vieme, že ťa Ash v noci pretiahol. Počuli vás sexovať až v Štátoch!“
Vyrazí mi dych.
„Sarith! Dávaj si pozor na jazyk,“ varuje ju Rais.
„Prečo? Veď hovorím pravdu. V noci som sa kvôli nim vôbec nevyspala,“ bráni sa. Potom sa otočí opäť na mňa. „Ale máš môj obdiv, profesorka. Som prekvapená, že si na neho neskočila už skôr.“
Neovládnem sa. Ruka mi vyletí dopredu a plesnem Sarith tak silnú facku, až jej hlava odletí do boku. Rais ju stihne zachytiť práve včas, aby nespadla dozadu.
Jediným manévrom jej tiež znehybní ruky za chrbtom, pretože démonka sa na mňa otočí s vražedným pohľadom pripravená vyškriabať mi oči.
„Pusti ma! Pusti ma, nech ju zabijem!“ vrieska.
Vystrčím dopredu bradu. „Poslúž si. Dáme si súboj. Raz a navždy sa tak skončí nevraživosť medzi nami. Obom sa nám uľaví, keď sa zbavím strachu a ty toho svojho hnevu, ktorému nerozumiem.“
„Máš odvahu vyzývať ma?!“ Už-už sa jej podarí vytrhnúť Raisovi z rúk, keď sa náhle zastaví, narovná. „Tak počkať, ty sa ma bojíš, profesorka?“
Zahryznem si do pery. Na odvolávanie je už neskoro. Rais i Sarith na mňa hľadia mierne prekvapene.
Vysrať sa na to!
„Samozrejme!“ rozhodím rukami. „Si ako vraždiaci stroj, Sarith. Len keď sa na mňa pozrieš mám pocit, akoby mi niekto vrážal nožík do tela! Dočerta, radšej by som čelila Potomkom ako tebe.“
Čistá pravda.
„To je trochu divné,“ zamrmle si Rais.
Nado mnou sa ozve smiech. Zakloním hlavu dozadu, aby som videla Acheronov pobavený výraz. „Nebojíš sa Potomkov, ale malej Sarith áno? Máš horúčku?“ Priloží mi ruku na čelo, no ja ju odtisnem.
„Malá Sarith? Žartuješ?“ Ustúpim do strany, aby som mala lepší výhľad na všetkých. „Obaja viete, ako sa správa. Navyše všetci veľmi dobre vieme, že ma túži zabiť. Alebo mi aspoň ublížiť. To sa jej nemám báť?!“
„Jasné. Ale zabiť ťa chcú aj Potomkovia. Preto je to zvláštne.“
„S Potomkami nemusím spať pod jednou strechou,“ objasním im.
Ash nadvihne obočie, Rais kývne hlavou akože chápe a Sarith sa rozosmeje. Dievčenským, na oko nevinným smiechom, ktorý z nej robí dobrého démona. Pri tom zvuku ma až strasie.
Okolo pásu sa mi obmotajú známe mocné ruky a Acheronova hlava pristane na mojom ramene. „Neboj sa, ja si ťa ochránim pred Potomkami, aj pred Sarith.“
Strasiem ho zo seba ako pavučinu. Je mi nepríjemné, že ma tak bez okolkov objal pred ostatnými, no oveľa viac mi vadí jeho posmešný tón. Fakt, že sa bojím Sarith, ho pobavil. Neuvedomuje si však jednu podstatnú vec...
 „Sarith zabíja na tvoj príkaz, takže tvoju pomoc naozaj nepotrebujem. Ak moju výzvu prijímaš, poďme hneď na to. Chcem mať už pokoj a prestať čakať, kedy ma prídeš zabiť počas spánku.“
Ash sa zamračí, chce niečo povedať, no Turkyňa je rýchlejšia: „Lichotí mi, že sa ma bojíš. Ale nasiera ma, že si o mne myslíš niečo také prízemné, profesorka. Nikdy by som ťa nezabila v spánku ani zbabelo odzadu.“
„To je fakt,“ pritaká zadumane Rais.
Nemôžem uveriť, s akou ľahkosťou riešia takú vážnu situáciu.
„Dosť. Čakám ťa vonku,“ vyzvem Sarith s namiereným prstom. Potom vykročím v ústrety mrazu.

Končeky prstov mám ako cencúle. Skrehnuté, napriek tomu, že si ich držím vo vreckách vysokých teplých nohavíc a dúfam, že mi ich nebudú musieť amputovať. Hreším sa, že som si v tej náhlivosti nevzala ani bundu. Avšak, čo je horšie, nadávam si za to, že som so samotným súbojom nepočkala, kým sa nevrátime na univerzitu.
Nachádzame sa v tonami snehu pokrytej krajine. Sneh je v tomto prípade len ďalším skupenstvom vody. Vody, ktorú tak dokonale Sarith ovláda. V podstate stojím vo vode, ktorá lieta i vzduchom. Som v pasci.
No teraz je už príliš neskoro sa stiahnuť.
Z domu vyjde Sarith, v tesnom zástupe za ňou kráča lev i Rais. Všetci sú naobliekaní viac než ja.
Opäť sa prekľajem.
„Drane, dám ti svoju bundu,“ navrhne mi Acheron.
Znovu Drane?
„Nie.“ Choď do čerta! Spražím ho pohľadom. Mrznem, no vo vnútri ma začína rozpaľovať hnev. Prekliaty Acheron! Všetci v dome počuli, čo sme v noci robili. Čo on mi robil! Do pekla! Celá moja reputácia je v riti. Za toto mi ten démon zaplatí.
„Sarith, nepoškoď mi ju, práve som ju získal,“ prikazuje svojmu psovi.
„Acheron!“ skríknem po ňom, no to už sa uchechtne aj Rais a mne sa rozhoria uši.
Keď skončím so Sarith, zabijem Acherona!
„Myslím to vážne – žiadne poškodenia, rozumieš?“
Hovorí o mne ako o tovare.
„Zabudni na to,“ vykríknem podráždene k Sarith. „Všetko je dovolené, nenechaj sa obmedziť žiadnymi pravidlami, Sarith. Choď do toho naplno, nešetri ma, inak sa náš konflikt nikdy neskončí.“
Tmavovláska sa lišiacky uškrnie. „Ty si to chcela!“
Zaregistrujem jej pohyb prstov, ale unikne mi snehová masa, ktorá sa mi priamo pod nohami vyformuje do veľkej ruky, schmatne ma za nohy a hodí mnou niekoľko metrov o zem.
Sneh je po rannom mraze tvrdý, pristátie bolí, no moje telo ho i tak rozrazí a vyhĺbi do neho dieru v tvare rozčapnutého ľudského tela. Nadýchnem sa, sneh sa nado mnou uzavrie a pochová ma v sebe. Mokrá, studená látka mi naplní nozdry i ústa.
Ťažký sneh mi tlačí na hruď.
Môj hnev sa zväčšuje. Už v prvom kole som sa nechala tak ľahko pokoriť.
Prijmem hnev ako kotvu, ktorej sa uchopím, odrazím sa od nej.
Rozpáli sa mi ruka i celé telo. Sneh sa rýchlo roztopí a ja skončím na zemi, blatistej, trávnatej asi jeden a pol metra pod povrchom.
Dotykom ruky si vytvorím schodíky a vystúpim po nich hore.
Sarith sa uškrnie. „To bolo vtipné.“
Na rovnaký trik jej už znovu neskočím. Preto, keď sa podo mnou znovu začne hýbať zem, využijem Zrkadlovú bariéru. Dupnutím nohy odrazím útok jej smerom. Ruka sa vyformuje pod jej nohami a zhodí ju na zadok. Tento raz sa uškrniem ja.
„Takže budeš používať aj Päť pokročilých techník,“ namrzene precedí, ako sa dvíha na nohy.
Pokrčím ramenami. „Povedala som, aby si do toho išla naplno.“
„Hlavne sa nezabite,“ vysloví Rais želanie, no to už na mňa Sarith znovu útočí.
Snehové gule letia mojim smerom ohromnou rýchlosťou, sotva sa stihnem jednej uhnúť, druhá sa mi ošuchne o ruku a skoro mi zlomí kosť. Tretiu odkopnem so všetkou silou. Acheron sa svojim ohňom postará, aby guľa nenarazila do domu a neurobila z neho triesky.
Poslednú guľu sa mi podarí chytiť do ruky, aj keď náraz ma zrazí na koleno a posunie na okraj diery, ktorú som predtým sama vytvorila.
Rotujúca sila mi oškiera kožu a aj so silu pohltenia mám čo robiť, aby som ju udržala v jej pôvodnej forme a zároveň sa nezranila.
Nastavím druhú ruku a vyformujem v nej ohnivú napodobeninu gule. To, o čo sa snažím, mám len vo svojej mysli, ktorá je rozhorúčená od množstva stratégií, ktoré sa ňou ženú.
Sarith mi však nemieni dovoliť poriadne sa pripraviť na útok. Zem sa mi pohne pod nohami a  až po kolená uviaznem v snehovej kaši, ktorá hneď stvrdne na ľad. Bolí to, akoby do mňa naraz zabodla milión ihiel. Gule však z rúk nespúšťam.
Zatnem zuby, pohnem rukou dole a ohnivou energiou si prerežem cestu von z ľadového väzenia. Akonáhle sa dostanem znovu na správnu úroveň, so všetkým sústredením vrhnem obe gule Sarihiným smerom. Nie sú také rýchle ako tie jej, preto sa im poľahky vyhne. Čakám to.
Keď sa ocitnú za jej chrbtom a ona sa opäť sústredí len na moju maličkosť, myknem rukami do strán.
Tenké, sotva viditeľné lanká energie sa pohnú spolu s nimi a gule, ktoré sú na ich druhej strane, sa vrátia k Sarith odzadu.
„Pozor!“ vykríkne slabí hlások.
Mrknem na Ciar, stratím kontrolu nad lankami a Sarith sa v poslednej chvíli stihne uhnúť útoku.
Zanadávam.
Nadvihnem ruky a šibnem s nimi ako s bičmi. Gule, stále držiac svoju formu, sa opäť rozletia k Turkyni. Dievča hrabne po snehu a vytvorí z neho provizórny meč, ktorý spevní ľadovou pokrývkou.
Snehovú guľu ním rozsekne akoby to bolo maslo, no keď sa zaženie po ohnivej, čepeľ sa jej zlomí.
Šklbnem rukou odzadu, guľa sa vráti späť ku mne, avšak než sa ma dotknem, zmením myšlienku a do dlane uchopím ohnivý bič. Zahvízda vo vzduchu. Je taký dlhý, že poľahky preklenie ten priestor medzi nami a zaútočí na Sarith.
Démonka moje pohyby šikovne odráža, ale predsa začína byť unavená. Jej pohyby sa spomaľujú.
Sarith je v boji vynikajúca, lenže viac jej vyhovuje, keď boj nie je zameraný na výdrž s používaním techniky elementu. Žiadala som, aby do toho dala všetko, no zrejme by jej viac vyhovovalo, keby sa bijeme päsť na päsť.
Skôr, než si to stihnem poriadne uvedomiť, Sarith urobí manéver, vyhne sa biču a zmenší vzdialenosť. Zaútočí priamo na mňa, nevšímajúc si viac ohnivého hada.
Uhnem sa pred jej ľadovým mečom, ktorý získal späť svoju podobu, kopancom a ďalším útokom. Obkrúžim ju, aby som sa vyhla jame a bič sa rozplynie. Sarith je rýchlejšia ako kedykoľvek predtým. Mám čo robiť, aby som s ňou udržala krok a vyhla sa jej útokom.
Zasiahne ma do ruky, keď sa snažím zabrániť jej kopu, mrazivou vodou mi prejde okolo hlavy, až mi vlasy zbelejú.
Zabrní mi v ruke. Použila som už toľko sily, no stále to nestačilo.
Využijem chvíľkové zabalansovanie Sarithinho tela na šmykľavom povrchu, ktorý sama vytvorila a uskočím do väčšej vzdialenosti. Získam tak potrebný priestor na vypustenie draka – poslednej predstavy, ktorou mienim všetko ukončiť.
Doposiaľ som nemala odvahu vyskúšať vytvorenie zvieraťa z ohňa. No pri tomto súboji sa mi to zdá zrazu ako perfektný nápad.
Sarith konečne nájde stratenú rovnováhu. Vyšle po mne ľadové cencúle v takých úzkych rozstupoch, že by bolo nemožné sa im všetkých vyhnúť.
Zopnem ruky pred seba, vypustím energiu a prinútim oheň sformovať sa podľa mojej predstavy. Tá nečakaná sila ma skoro zhodí z nôh. Netrvá to ani mrknutie oka. Svet predo mnou pohltia plamene, úplne mi zastrú výhľad a sformujú sa do podoby hadieho draka. Jeho výraz je besný, vražedný.
Drak poľahky prekoná cencúle a premení ich na neškodný prach. Zapriem sa do zeme, keď sa stretne so Sarithinou ľadovou stenou. Pália ma prsty. Stena sa pod tlakom nakoniec rozletí na kusy a drak z celej sily narazí do Sarith.
Hlasité dunenie podobné blesku sa rozľahne priestorom. Sarith vykríkne a mňa hodí dozadu. Drak sa vyparí akoby ani nikdy neexistoval. Okolo nás stúpa hustý oblak pary, zo snehu je kaša.
Nevidím ani na dom, ani na Sarith, no i tak sa nadvihnem a rozbehnem smerom, odkiaľ prišiel výkrik. Prstami mi šklbe – polovicu ruky mám začervenanú od ohňa, no žilami mi prúdi toľko adrenalínu, že žiadnu bolesť nevnímam.
Medzi mnou a Sarith je briežok, ktorý prechádza od snehovej pokrývky až po hlinenú zem. Sarith leží na jeho konci.
Keď pribehnem, padnem na kolená. Jej oči sú doširoka roztvorené a moju myseľ okamžite napadne to najhoršie, avšak jej hruď sa prudko nadvihuje a jej ústa sa roztiahnu do úsmevu.
„Sarith, si v poriadku?!“
Kontrolujem jej telo, ruky, nohy... Všetko je na svojom mieste. Len jej oblečenie je na niektorých miestach priškvarené a na líci má červený fľak na mieste, kde ju ošľahol oheň.
„Sophia!“
Acheron padne na kolená vedľa mňa. Vezme ma za ramená, prezrie si ma a potom pozrie na Sarith. Keď sa uistí, že je všetko v poriadku a obe žijeme, z čela mu zmizne mračenie a jeho tvár si oddýchne.
Sarith sa nečakane rozosmeje. „Tak to bola bomba!“
Pozriem na Acherona, potom na Raisa a Ciar, ktorí pribehli za kráľom, a znovu na Turkyňu. Smeje sa, až jej z očí idú slzy. Tvár má špinavú od popola. Zrejem dostala úder do hlavy, pomyslím si. Mali by sme ju čo najskôr vziať do domu a poriadne prezrieť, no v tom sa začne smiať i Acheron. Nie tak hurónsky ako ona, ale aj tak sa smeje.
Otvorím ústa. Udreli sme počas súboja aj jeho?
Pri tom zábavnom zvuku však i zo mňa náhle opadne tlak, pery sa mi rozšíria a z úst mi vyjde smiech. Niečo, čo sa v takejto situácii nehodí a zároveň si vďaka nemu uvoľním svalstvo i nervy.
To, čo sa práve odohralo, bolo šialené!

Stanka

7 komentárov:

  1. Unknown29. decembra 2019 o 16:33

    Uzasna kapitolka.Dekuji a zaroven preji vsechno nej k novenu roku. Jen doufam,ze na pokracovani nebudeme cekat rok,jako letos. Jeste jednou dekuji

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Stanka29. decembra 2019 o 18:12

      Nápodobne ti želám všetko dobré do nového roka a dúfam, že nezažijeme pri pridávaní kapitol žiadne "déjà vu" :)

      Odstrániť
  2. Moja tvorba liter29. decembra 2019 o 19:27

    Super. Dakujem. Ja si pockam ved aj tak by sme na vyber nemali🤪.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Janka 29. decembra 2019 o 19:50

    Skvelá kapitola 🙂 Do nového roka ti želám veľa úspechov 🦄💐😊

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Janka 29. decembra 2019 o 19:51

    Ďakujem za kapitolu 👍

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Sora-nee30. decembra 2019 o 0:02

    Júúú!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Lenka1. januára 2020 o 18:35

    Skvela kapitola 😉😘

    OdpovedaťOdstrániť