Recenzia: Agatha Christie – Slony nezabúdajú

Keď pani Oliverovú osloví na literárnom večierku neznáma žena, spustí sa vyšetrovanie, ktoré znovu oživí dávno pochovaný prípad.

   

Ako sa ukáže, jedna z krstných dcér pani Oliverovej nemá práve najlepšiu budúcu svokru. Je všetečná a zaujíma sa o veci, do ktorých ju nič nie je – o naoko samovražedný akt rodičov mladej Celie, s ktorou sa chce oženiť jej syn. Vyšetrovanie bolo ukončené bez nájdenia motívu a tiež nie je známa odpoveď na otázku – zabil manžel svoju manželku a potom seba, alebo manželka manžela a potom seba?


„... Slony majú dobrý pamäť. Preto musím urobiť jedno: spojiť sa s niekoľkými slonmi.“


Ariadne Oliverová je na tento prípad krátka, a tak prizýva Hercule Poirota, aby jej pomohol odhaliť pravdu. Kde však začať? Predsa otázkami, spomienkami, spytovaním ľudí, ktorí manželov a rodinu poznali, hľadaním v policajných záznamoch a s čistou logikou. Prípad je však komplikovaný, objavuje sa mnoho skutočností, ktoré nemusia byť pravdou a fyzické dôkazy chýbajú. No „staré hriechy vrhajú dlhé tiene“ a pred šikovnými malými očkami jedného Belgičana sa nakoniec nič neutají...

Slony nezabúdajú je jedna z najlepších kníh, akú som od Agathy Christie zatiaľ čítala. Občas mám nejaké výhrady k tomu, ako prípady vyšetruje či koľko informácií prezrádza – alebo skôr neprezrádza – čitateľom. V tomto prípade však išlo o perfektné vyšetrovanie, kedy sa pretkávali dva pohľady, jeden od pani Oliverovej, ten druhý od Poirota. Je to ako hľadať ihlu v kope sena, no na záver si uvedomíte, že čosi aj tušíte. Že vám postavy prezradili všetko, čo mali. Samozrejme, že na konci nemôže chýbať Poirotove veľké odhalenie. Dovtedy je však všetko prirodzené. Pútavé a vy si nemôžete pomôcť, než obracať stranu za stranou a čítať stále ďalej a ďalej až do posledného slova.

Originálny názov: Slony nezabúdajú (Elephants Can Remember)
Autor: Agatha Christie
Vydanie: Slovenský spisovateľ, 2021
Počet strán: 184

Moje hodnotenie: 5 z 5

Stanka

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára