Americká Univerzita - 38. kapitola (15+)

12 Comments
Keď má niekto dlhé vedenie a neuvedomuje si city druhého, no stále sa môže prísť spýtať o radu Sophie a úplne jej do... večer...
Z prstov mi vystreknú horúce iskričky a zohrejú tak zamrznuté ruky. Najradšej by som sa celá ponorila do vlastného ohňa, trochu sa zohriala po desivej jazde na skútri, no nerada by som podpálila Acheronov dom, preto sa uspokojím s hrejivým šteklením medzi prstami. V žalúdku ešte stále cítim motýliky a do žíl sa mi každou spomienkou na Acheronove slová vlieva nová dávka šťastia, ktorá ma potupne taví od vnútra. Chce sa mi tancovať, spievať. Mám pocity, ktoré som doposiaľ ešte nezažila, no ak by som ich mala pomenovať, nazvala by som ich absolútnym šťastím.
Stiahnem zo seba premrznuté oblečenie a zabalím sa do županu. Vo vlasoch mám ľad, ktorý sa pokúsim vyčesať predtým, než vojdem do sprchy. Ide to ťažko. Na jazere sme to naozaj prehnali.
Keď sa mi konečne podarí dostať do sprchy, pustím si vodu takú horúcu, až sa za pár sekúnd zaparí celá miestnosť. Využijem svoju novonadobudnutú schopnosť a pridám trochu tepla. Zavriem oči. Myseľ mám úplne prázdnu, a predsa v nej cítim prítomnosť môjho čiernovlasého leva.
Priala by som si v jeho náručí ostať už navždy. V hrejivom, príjemnom a hlavne, bezpečnom. Pri ňom viem, že sa nemusím báť. O nič.
Vlastne, len o seba. Tak ako ma dnes zhodil do jazera, zajtra by mi mohol urobiť to isté. Alebo by sa mohol snažiť prekonať nejaký iný z mojich strachov, ktoré mám. Samozrejme, strach z vody bol v top trojke. Nikdy by mi nenapadlo, že mu budem musieť čeliť a už vôbec nie, že ma k tomu prinúti niekto ako on. Kedysi som premýšľala, že ak raz budem musieť čeliť môjmu strachu z vody, to radšej rezignujem a utopím sa. Po dnešku sa vody bojím stále. Ale už menej. Oveľa menej.
Keď skončím v kúpeľni a zabalím sa do priliehavého čierneho županu, na dvere mi ktosi zaklope. Stále omámená z horúcej vody, pozvem neznámeho ďalej a posadím sa na posteľ. Čakám, že to bude Acheron, no miesto toho sa vo dverách objaví malá hlava s medovými vlasmi.
„Ciar, stalo sa niečo?“ spýtam sa okamžite a už-už vstávam.
„Nie.“
Dievča postáva medzi dvermi, preto ju vyzvem, aby vošla dnu a posadila sa vedľa mňa.
Ciar sa obzrie po miestnosti. „Chcela by som sa ospravedlniť,“ povie nakoniec. Prekvapene nadvihnem obočie a začnem si sušiť vlasy uterákom. „Viem, že ste tu s Acheronom na rande. Že ste chceli mať chvíľu pre seba a moja prítomnosť tu nie je vítaná.“
Preruším ju zdvihnutím ruky. „Tak to vôbec nie je. Jediným nevítaným hosťom tu je Sarith.“ Radšej utajím, že aj Ciarina prítomnosť mi ešte dnes ráno vadila. Dievča to nemusí vedieť.
„Každopádne,“ nadýchne sa, „viete, nebol to môj nápad. Pozval ma Rais. Tušila som, o čo ide, preto som nechcela ísť, ale on mi nedal na výber. Vraj je to Acheronom príkaz a musím ísť, ak si ho nechcem pohnevať. Prepáčte mi to.“
Zúžim oči. Som si istá, že Acheronom príkaz to nebol. Raisa a Sarith bral s nami kvôli našej ochrane. Ciar, ktorá nie je statná v boji, do skupiny ochrancov v tomto prípade nezapadá.
Usmejem sa. Takže náš malý Rais.
„Profesorka, máte horúčku? Celá sa červenáte.“
Chytím si líca, naozaj sú horúce. Zasmejem sa. „Nie, Ciar, nemám horúčku. Ale v tom, že ste tu, má určite na komplet prsty Rais. Zrejme sa mu páčite. Povedzte, netrávil s vami náhodou dnešok?“
Ciar sa na mňa dlho díva. Veľkými, nechápavými očami. Akoby niekto vypol porcelánovú bábiku. Potom si odkašle, odvráti tvár. A ak ja mám červené líca, jej líca teraz zahoria pod žeravou lávou.
„Ale- Ale, pani profesorka, čo to hovoríte? Také niečo... To je určite... Nie.“ Pokrúti hlavou. Začne sa prechádzať po miestnosti a žmoliť si ruky. Nechám ju, nech spracuje novú informáciu, kým si usuším vlasy.
„Takže, čo ste dnes robili?“ spýtam sa znovu po piatich minútach.
Zastaví, chvíľu premýšľa. „Rais ma zobral zastrieľať si. Acheron tu má poriadnu zbierku zbraní.“
Viem si to predstaviť. Ten podlý Temný démon určite využil situáciu, kedy sa k útlej Ciar mohol nahnúť, možno ju i objať a vyhovoriť sa, že jej len ukazuje, ako sa správe strieľa z tej či onej zbrane. Zároveň sa tak mohol vytiahnuť a ukázať jej, ako dobre mu to so zbraňou ide.
Pokrútim hlavou. Jeden je horší ako druhý. Aký kráľ, taký sluha.
Ciar sa ku mne posadí, tesnejšie, než predtým. „Naozaj si myslíte, že sa Raisovi páčim?“ spýta sa šepotom. Jej nevinnosť je sladká.
„Som o tom presvedčená. Ale zrejme by ste sa mali spýtať jeho. Položte mu priamu otázku a uvidíte, ako vám na ňu zodpovie. Ak je naozaj ako Acheron, tak tá odpoveď bude veľmi jasná.“
Ó, áno, Ash, ktorý dokáže svojimi vyznaniami spôsobiť žene infarkt a úplne ju odzbrojiť.
Ciar si vloží hlavu do dlaní. „To predsa nemôžem. Je to trápne. A čo ak povie nie?“
Pohladím ju po chrbte. „Toho sa nemusíte báť. Moje zmysly sa nemýlia. Verte mi trochu.“
„Vám predsa verím. Ale sebe... A aj keby to bola pravda, nemali by sme šancu.“ Pokrúti hlavou. Jej pocitom dobre rozumiem. Lenže ona je iný prípad. Nemala by cítiť to, čo ja.
„O čom to hovoríte?“ spýtam sa otvorene. „Rais aj vy ste Temní démoni. Prečo by ste nemohli byť spolu?“
Snažím sa z jej tváre vyčítať dôvod skôr, než mi ho sama povie. Ale ani jedno sa nestane. Ciar mi odmieta odpovedať a jej tvár sa zrazu stane takou neprístupnou, že sa mi nápadne podobá na kamennú tvár čiernovlasého leva.
Mám podozrenie, že to nejako súvisí s jej pridaním sa na temnú stranu, no túto tému by som sama len nerada otvárala. Poznám jej príbeh. Viem, aký je pre ňu bolestivý a preto, kým sa mi nerozhodne sama povedať, čo ju tiaži, nebudem sa na to pýtať. Na druhej strane som presvedčená, že toto by mal v prvom rade riešiť Rais. Ak chce byť s malou Ciar, mal by jej predostrieť jasné dôvody, prečo chce byť s ňou a prečo by mali ostať spolu. A ak bude mať nejaké námietky, zrejme by neuškodil bozk.
Ciar ma zrazu chytí za ruku, až ma nadhodí od ľaku. „Prosím, môžem vás požiadať o láskavosť?“ Jej prosiacim očiam sa nedá odporovať. „Máte s Acheronom dobrý vzťah. On a Rais sú ako dva hrášky – nemohli by ste sa ho na to spýtať?“
„Chcete, aby som sa Acherona spýtala, či o vás má Rais záujem?“
Horlivo prikývne.
Nerada by som sa miešala do ich vzťahu. Lenže ona vyzerá tak napäto, že si nemôžem pomôcť.
„Dobre. Ale pomôžem vám s tým len raz.“
„Samozrejme. Takže pôjdete?“ Premeria si ma. Skontrolujem jej pohľad a zahabkám.
„Och, chcete, aby som išla hneď?“
Prikývne. Žiadne ďalšie prosím, ani nič podobné. A ja hlupaňa vstanem a idem, pretože viem, že sa jej do rána nezbavím, ak sa to okamžite nedozvie. Ciar má odvahu, môže sa postaviť Potomkom, ale citové záležitosti idú komplet mimo ňu.
Kráčam po chodbe a po pár metroch si uvedomím, že netuším, kam vlastne idem. Neviem, kde má Ash izbu alebo ktokoľvek iní. Pošúcham sa po čele. Som na dlhej chodbe a neviem, ktorou stranou sa vydať. V hlave mi odznie detská riekanka a ja sa vydám vľavo.
„Profesorka.“
Po Raisovom mužnom hlase ma skoro vystrie. Prudko sa nadýchnem a otočím sa na neho s hrôzou v očiach. Cítim sa, akoby som robila niečo zakázané.
„Deje sa niečo? Potrebujete s niečím pomôcť?“
„Nie,“ odvetím okamžite. Usmejem sa.
Rais si ma obzrie. Nasledujem jeho pohľad k svojim prsiam a uvedomím si, že som v župane. V duchu si vynadám. Občas som naozaj až prehnane prchká.
„Vlastne áno,“ opravím svoju odpoveď. Rukami si nenápadne stiahnem lem županu bližšie k telu a ruky si skrížim na prsiach, aby som skryla ostrosť oboch kopčekov. Prečistím si hrdlo. „Vieš mi povedať, kde je Acheronova izba?“
Skôr, než si to sama uvedomím, uvidím význam mojej otázky v jeho výraze. Veľavravnom. Bez hanby. „Rozumiem. Sú to tie posledné dvere.“ Ukáže na druhú stranu chodby.
Cítim, ako mi tvár oblieva horúčava. „Nie je čomu rozumieť. Len sa ho potrebujem niečo spýtať, nie je to tak, ako si myslíš.“
„Samozrejme, profesorka,“ uškrnie sa, čo u neho nie je zvykom. Vydá sa na odchod a ako ma míňa, prisahám, že započujem: „Užite si to.“ Skoro sa prepadnem od hanby. Vykročím po chodbe rýchlosťou blesku, len aby som mu čo najskôr zmizla z dohľadu.
Bez zaklopania roztvorím posledné dvere a prešuchnem sa dnu. Ja tú Ciar uškrtím! Keby Rais vedel, čo chcem od Acherona, trápne by sa tu cítil on! Bože, ten chlap!
„Sophia?“
Otočím sa na Acherona. „Prepáč, že som sem tak vpadla, ale-“ Zvyšok vety mi ostane visieť na jazyku.
V rozsvietenej izbe, ktorá by sa veľkostne mohla rovnať hotelovým kráľovským apartmánom, stojí pri veľkej posteli nahý démon. Zvlnené vlasy mu dopadajú pozdĺž tváre a steká mu z nich voda na nahé telo. Prsné svaly mu vystupujú z hrude ako dva pevné kopčeky, ktoré nasleduje pekáč buchiet. A od pupka sa tiahne úzka cestička, tvorená skrútenými chĺpkami, až k jeho penisu. Dlhému, hrubému a...
Zakryjem si tvár rukami. „Ehm,“ snažím sa spomenúť si, čo tu vlastne robím. Prečo som vpadla do jeho izby a prekvapila ho nahého. Nahého!
Nasajem vzduch. „Páč-sa Raisovi mal-Ciar? Áno aleb-nie?“ vypadne zo mňa tak rýchlo, že slová skoro nedávajú zmysel. Dúfam v rýchlu odpoveď, no keď sa okolo mňa zahmýri vzduch, zaspätkujem dozadu, otočím sa a voľnou rukou nahmatám kľučku. „To je vlastne jedno, nemusí odpovedať. Vyrušila som ťa. Spýtam sa to inokedy.“ Hlas sa mi chveje. Celá sa chvejem.
Jeho ruka mi zovrie zápästie, odtiahne mi ruku z tváre a pritisne chrbtom k dverám. Oči držím pevne zavreté. Viem, že je stále nahý. Už to nemusím vidieť – cítim to!
Pobozká ma. Na špičku nosa, potom na obe viečka, nakoniec na pery. Jemne. S úsmevom. Odvážim sa otvoriť jedno oko.
„Áno, Raisovi sa páči Ciar. A asi aj niečo viac. Prečo?“ spýta sa akoby nič. Akoby sme neboli zrejme v tej najintímnejšej situácii, akoby nebol vôbec nahý. „Žiarliš? Páči sa ti Rais?“ dodá.
„Samozrejme, že nie,“ zahabkám. Neviem, či to myslel naozaj alebo si zo mňa len uťahuje. Z jeho tváre sa nedá okrem ohnivej žiadostivosti nič iné vyčítať. „Ciar za mnou pred chvíľou prišla. Nevedela, že ju sem Rais pozval z nejakého dôvodu. A je zmätená, tak ma poprosila, aby som sa ťa na to išla spýtať.“
Ash sa usmeje. „Svätá Ciar. Zaslúžila by si zlatú medailu.“
Otvorím ústa. Jeho pohľad smeruje do môjho výstrihu. Poodhaleného.
Pohnem sa, no s jednou rukou nad hlavou a druhou za chrbtom na kľučke, sa mi nedá vyslobodiť z jeho zovretia. Nahne hlavu k môjmu krku. Jazykom ochutná moju pokožku, prejde ním od kľúčnej kosti až po sánku a k uchu. Šteklí to, avšak zároveň mi to príjemne zohrieva vnútro a spôsobuje neovládateľný tlak.
„Acheron,“ vyzvem ho bezbranne. „Mala by som sa vrátiť k Ciar a povedať jej, čo som zistila. Čaká na mňa.“
„Ak chce niečo vedieť, mala prísť sama. Nemala mi posielať hostinu v takom tenkom župančeku.“ Pokračuje s bozkami a kopíruje hranice môjho ucha.
„Ak by prišla sama a zastihla ťa nahého, tiež by si takto reagoval?“ Ani neviem, čo som to vypustila z úst. Je to však chyba. Okamžite si to uvedomím, lebo Acheron sa odtiahne a prinúti ma pozrieť sa do jeho hnedých očí.
„Ty si jediná, na ktorú takto reagujem. To si pamätaj!“ Je to príkaz. Jasný, ktorému sa v žiadnom príde nemôžem vzoprieť.
Ruky zrazu položí na môj driek a vysadí si ma okolo pása. Zhíknem. Nohy však automaticky spojím za jeho chrbtom, ruky prepletiem zas za jeho krkom. Držím sa pevne ako opička. Ak padnem o kúsok nižšie, narazím na jeho stoporený penis. A on to vie. Preto, i keď ma drží za zadok, vykročí trochu prudšie a ja sa skĺznem presne na to miesto.
Zalapám po dychu. „Acheron!“ Je to karhanie i šok.
Ochromená situáciou a tým, čo sama cítim, si len spoly uvedomujem, že pod županom som nahá a s nohami okolo jeho drieku aj on musí cítiť niečo viac. Chcem sa zosunúť, vybehnúť z izby a schovať hlavu do snehu. Nielen, aby som sa schladila, ale aj preto, že od hanby sa túžim prepadnúť pod čiernu zem.
Acheron ma položí do mäkkých matracov svojej postele, no neodtiahne sa ani na sekundu. Díva sa mi do očí a zachytáva každú mimickú zmenu. Ruky i nohy mám omotané okolo neho. Opatrne sa posunie, stiahne si moje ruky z krku a vytiahne mi ich nad hlavu. Pobozká ma. Drsnejšie, než je u neho zvykom. Nemôžem dýchať, celkom ma pohlcuje.
Odtiahne sa. Odhrnie mi prameň mokrých vlasov z líca a vpije sa do mňa.
„Budem nežný. Prisahám.“
Čaká. Na povolenie. A ja mu ho dám. Aj keď viem, že by som nemala, že je na to príliš skoro a takto som to nechcela. Potrebujem Acherona aspoň spoly tak, ako on potrebuje mňa. Až teraz si uvedomím, ako veľmi ho milujem, a chcem byť jeho. Chcem, aby bol vo mne. To mi napovedá i ten otravný pocit, ktorý sa mi hromadí v lone.
Neznámy, a predsa ľahko pomenovateľný.
Pocit potreby.
Túžby.
Acheron mi pobozká líce a v tom istom okamihu do mňa vnikne. Je to hladké, no bolestivé. Veľmi. Zapriem sa lakťami do matraca, aby som niekam uvoľnila svoje nevypovedané bolestivé stony.
„Prepáč mi to,“ šepne mi do ucha. Nemusí sa ospravedlňovať. Viem, že to tak nemyslel. Na prvýkrát to bolí. Skoro všetky ženy. Aspoň tak to vykresľujú autorky vo svojich románoch.
Ash ma pobozká, utrie mi perami slzu z líca a vysunie sa. Tak pomaly, že z toho skoro zošaliem. A potom sa vráti až po špičku a ja mu prstami zablúdim do vlasov. Prinútim ho bozkávať ma, byť ku mne čo najbližšie, až kým to už nie je možné. Zadychčaný sa odtiahne a sústredí len na prírazy. Tie sú čoraz rýchlejšie.
Vzduch okolo nás praská nabitý elektrinou. V rukách cítim teplo – oheň. Iskričky mi lietajú z prsov, zasahujú všetko v dosahu a pôsobia škodu. Ash sa mi díva na prsty. Stiahne mi ruky znovu za hlavu, iskričky mi zmiznú z dohľadu, no cítim ľadovú tekutinu, ktorá mi pochová ruky v obliečkach.
Acheron si vynúti niekoľko bozkov. Pomalý tanec, ktorým sme začali, sa mení na búrlivú bitku našich dvoch tiel prekrývajúcu sa s hlasným vzdychaním. Niečo spočiatku jemné sa za krátko stane splašeným maratónom dvoch divokých zvierat, ktoré sa nedokážu ukojiť. Som masochista. Bolesť, ktorú mi spôsobuje každým nárazom, so sebou prináša i dávku uspokojenia, šťastia, a preto jej chcem čoraz viac.
Pripadá mi to akoby chcel zo mňa vyšukať dušu. Jeho penis mám hlboko v sebe a moju myseľ to vynáša do vesmíru. Medzi hviezdy. Ďaleko od pozemského života. Dopredu, dozadu, hlbšie... Až k Veľkému tresku.
Ash sa zrúti vedľa mňa. Hlasno dýcha, hruď sa mu prudko nadvihuje.
Nie som schopná pohybu. Akoby zo mňa vysal všetku silu. Po chvíli sa prinútim siahnuť po prikrývku a zakryť si nahé telo. Keď je po všetkom, hanbím sa ostávať nahá pred jeho pohľadom. On je však, napriek vyčerpaniu, rýchlejší. Zastaví mi ruku, nadvihne sa na lakti a spoly si cezo mňa prehodí nohu.
„Nie je to potrebné, Sophia.“ Pohladí mi končekmi prstov bradu, prejde po kľúčnej kosti a pristaví sa pod prsníkom. Na špičku druhého mi vtesná mokrý bozk. „Vieš, ako veľmi ťa milujem?“
Prikývnem. Prinútim sa načiahnuť za jeho tvárou. Ruku mám mokrú, no už je bez ohňa. Neviem, čo to malo znamenať, ale odmietam to teraz riešiť. Som na to príliš unavená.
„A ja milujem teba,“ priznám.
Acherona moje vyhlásenie roznežnie. „Za toto by som ťa najradšej zjedol. Celú, celučičkú.“
Uškrniem sa. „Budeš musieť počkať. Aspoň tri dni.“ Neverím, že sa skôr budem vedieť postaviť z jeho postele. Dočerta, na školu ma bude musieť zrejme odtiahnuť.
Ash mi zabrnká po nose, aby si získal späť moju pozornosť. „Nepreháňaj, hlupáčik. Budeš fit, keď pocítiš, ako veľmi ťa chcem?“
Bez okolkov mi vezme ruku a zájde s ňou medzi svoje nohy. Je to len pár minút, čo sme skončili, no jeho úd je stále v pohotovosti. Vystretý, pevný ako skala.
Prehltnem guču v hrdle a začervenám sa.
„Toto mi spôsobuješ posledné týždne, Sophia. Som rád, že teraz už konečne patríš mne.“
„Patrím?“ spýtam sa, či som správne rozumela. Stiahnem ruku, aj keď by moja zvedavosť chcela chvíľu skúmať túto časť jeho tela. „Nie som vec, nemôžem ti len tak patriť,“ dodám.
„Patríš mi,“ povie znovu. „A ja patrím tebe.“ To mi vyčaruje úsmev na tvári. Vtesná mi bozk na špičku nosa. „Nikdy nezabudnem na to, čo si mi dnes dala. A nikdy ti nebudem môcť dostatočne dokázať, ako strašne ma teší, že si sa oddala práve mne.“
Udriem ho do hrude, čo ho zhodí na chrbát. Stiahnem si prikrývku na tvár a skríknem: „Môžeš o tom prestať hovoriť? Je to také trápne.“
Zvonku ma chytí okolo pásu a pritiahne k sebe. Prudko stisne, skoro sa udusím. On sa však iba smeje.
„Budeš musieť tie moje trápne reči strpieť, drahá. Lebo ich už budeš počúvať do konca života.“
Znovu ho udriem. Niekam. S prikrývkou cez hlavu nič nevidím.
„Pokoj. Odpočívaj. Musíš byť pripravená. Dnes ťa totiž nemienim nechať spať.“
Vec sa má tak, že som celú kapitolu napísala už pred mesiacom, ale nebola som spokojná s tým, ako vyzerala, preto som ju ani nezverejnila. Dlho som uvažovala, či už prišiel "ich čas". Predtým sa mi to zdalo dosť unáhlené, ale s tým, ako som kapitolu prepracovala, som konečne spokojná a nakoniec som sa rozhodla zanechať tu aj ich prvý sex! Dúfam, že vás to bavilo aspoň spoly tak, ako mňa, a užili ste si čítanie. :) 

Stanka

12 komentárov:

  1. Unknown8. júna 2019 o 22:28

    Hezka kapitolka.Dekuji

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moja tvorba liter9. júna 2019 o 10:36

    A ako uz som sa nemohla dockat bolo to uzasne. Dakujem ti0

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Lenka12. júna 2019 o 8:44

    Mohli pockat este. Ale tak co uz :) bolo to i tak pekne. :) konecne nova kapitolka

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Janka 30. októbra 2019 o 18:56

    Ahoj kedy plánuješ ďalšiu kapitolu dopísať veľmi by ma potešila nová kapitola 🙂

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Janka 28. decembra 2019 o 20:48

    AHOJ mozes aj mne posielať nove kapitoly AMERICKÁ UNIVERZITA A ACHERON 3 Moj email janka8246@gmail.com Dakujem píšeš velmi pekne

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Stanka28. decembra 2019 o 21:22

      Janka, mal by ti prísť overovací mail, akonáhle ho potvrdíš, mala by si dostávať maili o nových kapitolách automaticky z blogspotu. V prípade akýchkoľvek problémov ma kontaktuj. :)

      Odstrániť
    2. Janka 29. decembra 2019 o 16:55

      E-mail mám potvrdený prajem ti veľa šťastia a úspechov k vydaniu k tvojej knihe keď ju dopíšes

      Odstrániť
  6. Moja tvorba liter28. decembra 2019 o 21:54

    Ahoj, draha. Ako to vidis? 🤔 Dopises knihu ci teraz nemas moc casu? Dakujem. Iveta.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Stanka29. decembra 2019 o 1:44

      Ahoj, ak sa pýtaš na AU (poviedku), tak aktuálne som dopísala 39. kapitolu a načala som Acherona III. 39. už má nastavené odpočítavanie a budem sa snažiť písať ako sa bude dať, pretože som zistila, že ja nemám čas nikdy a na nič. :( Popri AU ešte dopisujem Prekrásnu mŕtvolu (rukopis/knihu), pri ktorej mi už zostáva len pár kapitol a keď sa pri nej vrhnem na opravy, tak hádam sa stane AU mojim plným odreagovaním, ohľadom vychádzania poviedky však nič nejdem sľubovať, lebo neviem ani, čo bude o hodinu, nie to ešte zajtra. :)

      Odstrániť
    2. Moja tvorba liter29. decembra 2019 o 13:13

      Prekrasna mrtvola je so zamerom vydania? Ak ano. Isto chcem oznamenie ked ti ju vezme vydavatelstvo. Chcem byt medzi prvymi aj s autogramom🥰

      Odstrániť
    3. Stanka29. decembra 2019 o 13:43

      Áno, je písaná s takým zámerom, bohužiaľ, je len veľmi malá šanca, že sa to podarí. Ak sa tak však stane, samotný blog bude oslavovať "dňom i nocou" :D

      Odstrániť
    4. Moja tvorba liter29. decembra 2019 o 18:35

      Mas uzasny ctivy styl. Takze verim ze ano. Drzim paste. 🥰🥰💃 Hned pošlem adresu a chcem aj s autogramom.🤤♥️😍

      Odstrániť